Aktuality : História

Dekrét ktorým bola vyhlásená Bazilika minor na Starých Horách
Pápež Ján Pavol II. na večnú pamiatku.

Vieme, že v Banskobystrickej diecéze na mieste Staré Hory sa vypína starodávny a preslávený kostol, zasvätený Navštíveniu Preblahoslavenej Panny Márie, v ktorom sa už od 15. storočia uchováva pamätná socha Bohorodičky. Obyvatelia i často sem prichádzajúci považujú toto miesto za zbožné pútnické miesto pre celé okolie, kvôli tamojšej zjavenej Presvätej Matičke. Toto miesto sa uchádza o najvyššiu možnú úctu. Preto, keď ctihodný brat Rudolf Baláž, banskobystrický biskup, sa na mňa obrátil v mene svojom a aj na žiadosť miestnej cirkvi, kňazov a veriaceho ľudu listom zo dňa 8. mája tohto roka a žiadali, aby sme tento kostol slávnostne poctili titulom Basilica minor, my, týmto zaviazaný a povzbudený veriacimi, ustanovujeme na znak úcty Najvyššej Bohorodičke, ktorú sme my začali uctievať pred rokmi, s našou otcovskou láskavosťou týmto našim milým synom a tomuto katolíckemu spoločenstvu, túžiacemu preukazovať túto úctu aj nášmu najvyššiemu Pastierovi a povoľujeme veľmi rád vzdávať takúto úctu. Pri tejto myšlienke sme sa radili s Kongregáciou pre bohoslužbu a vysluhovanie sviatostí a využívajúc našu apoštolskú moc týmto listom vyznamenávame titulom Bazilica minor na vzdávanie nekonečnej úcty v tomto farskom kostole, o ktorom sme sa zmienili vyššie. Týmto všetky práva a liturgické predpisy, ktoré tomuto posvätnému miestu s priznaním titulu podľa liturgického zvyku patria, sa tu musia zachovávať ako pri iných dekrétoch o ustanovení Basilica minor, ako bolo ustanovené dňa 9. mesiaca novembra roku Pána 1989, a nech sa to zachová. Podľa tohto nášho listu nech sa teraz i v budúcnosti toto zachováva bez akýchkoľvek výhrad alebo prekážok.
Dané v Ríme u svätého Petra dňa 1. mesiaca augusta roku 1990 v dvanástom roku nášho pontifikátu
+ Augustinus kardinál Casaroli

Na Starých Horách sa počas roka koná niekoľko pútí. Prvá a najväčšia púť sa koná na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého a druhá väčšia púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Okrem týchto pútí prichádzajú pútnici na väčšie mariánske sviatky. Vďaka iniciatíve diecézneho biskupa Rudolfa Baláža sa Staré Hory stali známymi aj tzv. "Fatimskými sobotami", ktoré sa konajú na Prvé soboty. Na tieto "Fatimské soboty" sem pravidelne prichádzajú tisíce veriacich.

Môžeme povedať, že vlastne každá nedeľa v letných mesiacoch je na Starých Horách v znamení pútí, pretože aj keď neprichádzajú organizované procesie, vždy príde veľký počet jednotlivých pútnikov.


Studnička Panny Márie

Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je prameň tzv. Studnička. Podľa ústneho podania obyvateľov obce Staré Hory, sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí, keď celé okolie Starých Hôr bolo v rukách protestantského vojska. Obyvatelia Starých Hôr sa obávali, že nepriatelia dostanú sochu Panny Márie. Sochu zložili z oltára, dôkladne ju zabalili a potom zakopali na mieste terajšej Studničky. Roku 1711 ju vykopali z úkrytu a v slávnostnom sprievode ju preniesli na oltár. Na pamiatku, že tu na kopci bola kedysi ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie. Pod obrazom vyvieral svieži prameň.

Dlhé roky bol prameň zanedbávaný. Zmenilo sa to až 1. septembra roku 1886, keď bol náhle uzdravený z ťažkej choroby starohorský farár Matej Hrivňák. Po prechladnutí mal veľké bolesti hlavy, uší a ďasien. Pre zapálené ďasná nemohol ani jesť. Keď zlyhali lieky a bolesti sa zväčšovali, obrátil sa s dôverou o pomoc k Panne Márii - Uzdraveniu nemocných. Dal si priniesť vodu z mariánskej Studničky a len čo vypil prvý pohár vody, bolesti hneď prestali.

Z vďačnosti za svoje zázračné uzdravenie dal postaviť dôstojný stánok. V prostrednej kaplnke bola umiestnená drevená socha Panny Márie, "Rozdávateľka milosti", dielo tirolského rezbára Rungaldiera. Nad kaplnkou bol nápis: "Život, sladkosť a nádej naša! Buď prímluvnica naša!". V súčasnosti sa socha Panny Márie nachádza na hlavnom oltári v kaplnke sv. Anny. V bočných kaplnkách boli postavení dvaja anjeli, ako strážcovia Kráľovnej nebies. Zároveň dal tiež upraviť aj cestu k Studničke, ale už v prvej polovici 20. storočia sa začali okolo mariánskej Studničky ukazovať viditeľné známky času.

Starohorský farár Jozef Šimičák, ktorý pôsobil v Starých Horách od roku 1937 do roku 1945, s podporou banskobystrického biskupa Mariána Blahu dal urobiť akciu na úpravu tohto vzácneho miesta. Na jar 1941 sa začalo s prestavbou areálu pri Studničke. Rekonštrukcia Studničky sa vykonala v rokoch 1941 - 1942. Postavili sa tam aj betónové múry, vodná fontána na načieranie vody. Pred Studničkou sa upravil priestor. Urobili sa aj známe ružencové schody. Tzv. "Ružencové schody" boli zriadené z červeného slovenského kameňa. Počet schodov súhlasí s počtom zrniek na ruženci, takže sa pútnik pomodlí na každom schode jeden Zdravas, na poslednom schode dokončí celý ruženec.

V kaplnke na jar 1942 umiestnili sochu Panny Márie ako volá k sebe všetkých, akoby im hovorila: "Poďte, som vaša matka!". Madonu z kararského mramoru vyhotovil taliansky kňaz, prof. Giuseppe Cioni z Florencie. Sochár chcel týmto dielom vyjadriť poslanie Matky Božej v Cirkvi ako sprostredkovateľky milosti.

Posviacku novej Studničky vykonal banskobystrický biskup Andrej Škrábik 29. júna 1942. Cirkev zastupovali chargé d´affaires Vatikánu G. Burzio, nitriansky biskup K. Kmeťko a prešovský biskup J. Čársky. Na posviacku Studničky sa z celého Slovenska zišlo okolo 18 tisíc mariánskych ctiteľov.

Keďže Studnička si po niekoľkých desaťročiach opäť vyžadovala väčšiu opravu, začalo sa v roku 2002 s jej rozsiahlou rekonštrukciou. Rekonštrukčné práce na Studničke sa začali pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého t. j. v týždni od 13. do 19. mája 2002.


Starohorské kaplnky

Okrem známej Baziliky minor, sa na Starých Horách nachádza tiež niekoľko kaplniek. Najstaršia z nich, Kaplnka sv. Anny bola postavená okolo roku 1600. Roku 1794 bola rozšírená a roku 1832 za pomoci dobrodincov obnovená. Je dosť priestranná a preto sa v nej aj teraz vykonávajú pohrebné obrady. Na oltári v kaplnke sv. Anny je teraz umiestnená socha Panny Márie ako aj obaja anjeli zo starej Studničky. Na vežičke kaplnky sú dva zvony, pričom jeden tam preniesli zo zrúcanej Kaplnky sv. Petra a Pavla. Kaplnku sv. Petra a Pavla dal roku 1815 postaviť starohorský občan Leopold Longauer a zbúrali ju spolu s Kaplnkou sv. Floriána z roku 1790 pri výstavbe novej cesty v roku 1964. Za farára Šimičáka roku 1940 bola zrúcaná aj Kaplnka sv. Jána Nepomuckého vystavaná v roku 1794. Až do roku 1847 sa v nej konali bohoslužby. Kázalo sa v nej po maďarsky aj po nemecky. Miesto nej dal vtedajší farár postaviť sochu veľkého českého svätca na námestí. Sochu však museli na pokyn totalitného režimu preniesť ku kostolu.

Druhou kaplnkou je Kaplnka Najsv. Trojice. Staré Hory, dávne banícke sídlo, dnes už len dedinka s malým počtom obyvateľov, ktorí už dávno zabudli na banícke remeslo svojich predkov, malo kedysi domce len v okolí kostolíka, pri dávnej hute a baníckom úrade so symbolom mesta Banskej Bystrice. Na vedute Starých Hôr, ktorú v roku 1835 vyhotovil kremnický rytec Jozef Kern, je zachytený gotický kostolík s múrom, niekoľko domov pozdĺž ulice a za nimi dymiaci komín starohorskej huty, ktorá v tom roku ešte pracovala. Podľa údaja z roku 1825 mala obec 108 domov a 769 obyvateľov. Nepravidelnú zástavbu obce obohatili v 18. a 19. storočí budovou starobinca a viacerými kaplnkami.

Kaplnka Najsv. Trojice bola postavená roku 1794 spolu s domom, ktorý je s ňou spojený. Túto Kaplnku postavila bohatá pani Alžbeta Heinzová z Viedne, vdova po kráľovskom radcovi Fraňovi Heinzovi. Keď videla, že sa tu nachádza veľa biednych a opustených ľudí dala na vlastné náklady postaviť kaplnku a pri nej starobinec. V roku 1801 bola kaplnka posvätená. V starobinci sa starala vlastnými nákladmi o niekoľko starších a chorých osôb. Pred svojou smrťou tento dom darovala banskobystrickému biskupstvu. Po stavebných úpravách sa z neho stal domov pre kňazov na odpočinku. Kňazi vypomáhali miestnemu farárovi pri spovedaní pútnikov. Roku 1884 biskupský úrad dom predal. V kaplnke sa potom konali dvakrát v roku verejné bohoslužby a to na sviatok Najsvätejšej Trojice a na sviatok Anjelov strážnych, spojené s plnomocnými odpustkami.

Treťou Kaplnkou je Kaplnka Sedembolestnej. Roku 1726 postavil na Starých Horách Kalváriu páter Štefan Michael Rajs. Do roku 1869 na terajšom kalvárskom vrchu bol iba kríž s dvomi bočnými krížmi. Roku 1891 sa začala na Kalvárii stavať neogotická kaplnka podľa plánu okresného notára Dionýza Dvihalyho. Kaplnka bola dokončená roku 1893 a 27. augusta 1894 slávnostne zasvätená Sedembolestnej Panny Márie a jej ukrižovanému Synovi. V ten istý rok boli postavené zatavenia krížovej cesty. V súčasnosti je na Kalvárii len jeden kríž.

Z malých kaplniek ostala už iba Kaplnka sv. Žofie, ktorá stojí pri vstupe do Starých Hôr. Kedysi pútnici, ktorí putovali pešo, sa pri nej zastavili a pripravili sa tak na vstup do chrámu. Väčšie procesie prichádzal privítať miestny farár až k nej. Kaplnku dala postaviť roku 1819 Žofia Kubicová z Trstenej, ako vďaku za uzdravenie, a umiestnila v nej obraz svojej patrónky sv. Žofie. Roku 1881 dal opraviť kaplnku a namiesto poškodeného obrazu dal obraz sv. Alžbety tunajší kráľovský nadlesník Jozef Prohászka tiež ako vďaku za milosť dosiahnutú od Božej Matky. V letných mesiacoch roku 1944 sa kaplnka opravila.

Mariánska úcta patrí k základným prvkom katolíckej spirituality, preto nemôže chýbať v živote veriaceho Božieho ľudu. Počas prvej návštevy na Slovensku v roku 1990 Svätý Otec charakterizoval spiritualitu veriacich katolíkov na Slovensku v dejinách: "Viem, že dvojaká láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi je vzácne dedičstvo, ktoré vaši predkovia prijali od svätých vierozvestov Cyrila a Metoda a po stáročia ho odovzdávali z pokolenia na pokolenie, takže prišlo až k vám. Pokračujte, opakujem vám, pokračujte tak aj v budúcnosti!"

Staré Hory sú jedným z mnohých mariánskych miest, kde nejeden pútnik odprosil Boha a radikálne zmenil svoj osobný život, kde sa realizuje to známe Per Mariam ad Jesum. Výrazom pravdivosti týchto slov sú aj mnohé obrátenia k Bohu, posilnenie na životnej púti, znovu nájdenie kresťanskej identity, ktoré sa udiali na tomto milostivom mieste.