Podľa rôznych prameňov na Starých Horách už za prvého uhorského kráľa Štefana vraj existovali bane. Banskobystrický kráľovský komorný dozorca Ján Marczanyi v kronike z r.1773 aj A.Ch.Zipser uvádzajú, že ťažba bohatých rudných ložísk začala v okolí Starých Hôr v r. 1006 na ložisku Haliar. Najviac striebra dávali starohorské bane v rokoch 1510-1513. Avšak v roku 1543 boli už tieto zdroje vyčerpané. Medzitým sa zvýšil dopyt po medi, hlavne na vojenské účely. Z Haliara sa ťažba presunula na juh do oblasti Španej Doliny už v roku 1251, kde objavili bohaté medeno-rudné ložiská. Postupne došlo k úpadku severného ložiska v Haliari. Vtedy začali tieto bane volať "Staré bane" - Antigua montana, Veterus montes - Staré Hory. Od roku 1546 sa Špania Dolina (Montana Vallis Dominorum) stala hlavnou základňou banskobystrického mediarskeho podniku. Bane prebral erár. Staré Hory a Richtárová ostali v rukách mesta.

Najväčší rozkvet baníctva a hutníctva pripadá na obdobie keď bane mali v prenájme bohatí Thurzovci a Fuggerovci(1494-1526). Od r. 1526 bol ich podnik "Ungarischer Handel" výlučne majetkom bohatých bankárov z Augsburgu (bratia Ulrich, Juraj a Jakub Fugger). Vtedy boli postavené v Starých Horách a v Jelenci huty na spracovanie medi.

S hutníctvom je spojený aj vznik uhliarskych osád (pálenie dreveného uhlia) v okolí:

• Turecká - 1563 (Thuretzka)
• Gielentz - 1563
• Rybô - 1652 (Rybou)
• Prašnica - 1563 (Praschnitza)
• Horný Jelenec - 1562 (Superior Jelenecz)
• Polkanová - 1563 (Pocca Nova)
• Richtergrund - 1676

Staré Hory zohrali významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, hlavne počas SNP. Partizánska brigáda Jegorova tu mala v októbri 1944 poľnú nemocnicu a politické oddelenie, ktoré vydávalo časopis „Československý partizán“. Koncom októbra Starohorskou dolinou ustupovali smerom na Donovaly jednotky povstaleckej armády, partizáni aj civilné obyvateľstvo, ktorých 27. októbra 1944 bombardovali fašistické lietadlá a spôsobili ťažké straty na životoch.
V zimných mesiacoch sídlil pod Jelenskou skalou štáb partizánskej brigády „Pomstiteľ“, skupina rozhlasových pracovníkov – partizáni 5. partizánskeho oddielu tu vydávala časopisy „MOR-HO“, Zvesti a propagačné materiály. Pracovala tu aj vysielačka pre spojenie s hlavným partizánskym štábom v Kyjeve. V okolí Starých Hôr vyvíjali činnosť partizáni brigády „Pomstiteľ“ a oddielu „Vpred“. Obec patrila do územia takzvanej partizánskej republiky a občania obce a priľahlých osád partizánom všemocne pomáhali hlavne pri ich zásobovaní, ale aj pri narušovaní dopravy nepriateľského vojenského materiálu medzi B.Bystricou a Ružomberkom.
Okrem Jegorovej brigády „Stalin“, tu pôsobil aj partizánsky oddiel „Smrť fašizmu“.
Obec bola oslobodená 4. apríla 1945 vojskami rumunskej armády, ktorá bojovala v zostave II. ukrajinského frontu. Obec pri príležitosti 20. výročia SNP bola vyznamenaná radom Červenej hviezdy a pamätnou medailou SNP. Obec každoročne organizuje verejnú akciu pri príležitosti osláv SNP, ktorá sa pre Staré Hory stala tradičným spomienkovým podujatím s kultúrno-športovým vyžitím.