Flóra : Fauna

Fauna

Kataster obce Staré Hory sa vyznačuje neobyčajnou pestrosťou biotopov. Na území s výrazným výškovým rozdielom je tu zastúpených až päť vegetačných stupňov (bukový, jedľovo-bukový, smrekovo-bukovo-jedľový, smrekový a kosodrevinový). Vápencové skalné útvary a tiesňavy, ako aj horské lúky nad zníženou hornou hranicou lesa rozširujú pestrú škálu lesných biotopov. Biotopová variabilita predurčuje pestrú štruktúru živočíšnych spoločenstiev záujmovej oblasti.

Vtáčiu zložku tvorí šesťdesiat až sedemdesiat hniezdiacich druhov. K najväčším pozoruhodnostiam patrí zimovanie murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) v skalných útvaroch v ústí Hornojelenskej doliny, ktorý na celom území Veľkej Fatry hniezdi v počte 5-7 párov. V tomto skalnom biotope zimúvajú 1 – 2 jedince podobne vzácnej vrchárky červenkavej (Prunella collaris). Pravdepodobne tu prečkávajú zimu jedince z lokality Suchý vrch (1555 m n.m.).
Charakteristickým obyvateľom odľahlých lesných zátiší Hornojelenskej doliny je aj pár bocianov čiernych (Ciconia nigra), ktorých lovný revír sa rozprestiera vo všetkých bočných dolinách záujmového územia. V zimných mesiacoch „užívajú“ riečny revír Hornojelenskej doliny 1-2 jedince volavky popolavej (Ardea cinerea).

V zachovalých lesných komplexoch, ktoré neboli výrazne narušené nevhodným manažmentom porastov prežívajú lokálne populačné jednotky tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus). Z radu sovotvarých sa tu vyskytujú štyri druhy obývajúce lesné prostredie – sova lesná (Strix aluco), sova dlhochvostá (Strix uralensis), kuvik kapcavý (Aegolius funereus) a kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum). V skalných útvaroch nad Horným Jelencom je hniezdisko výra skalného (Bubo bubo). Na horských lúkach Krížnej žije aj populácia tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix). Z tohto typu biotopu je pozoruhodný výskyt prepelice poľnej (Coturnix coturnix) a chriašteľa poľného (Crex crex), ktoré v Úplazoch pod Krížnou vystupujú až do 1500 m n.m.

V umelo založených porastoch borovice kosodreviny (Pinus mugo) a jelše zelenej (Alnus viridis) nad Štrosmi vzácne hniezdi hýľ karmínový (Carpodacus erythrinus) a stehlík čečetavý (Carduelis flammea). Starohorská dolina a jej Hornojelenská vetva smrerujúca na sver predstavuje jeden z významnejších a „najľahších“ migračných vtáčích koridorov medzi hradbou pohorí Veľkej Fatry, Starohorských vrchov a Nízkych Tatier. Tu stačí vtákom prekonať nadmorskú výšku len 920 m cez horský priesmyk Východného Prašnického sedla, kam ich privedie Hornojelenská dolina cez Chytrô. Ako ukazujú dlhodobé pozorovania, túto migračnú trasu využívajú sťahovavé vtáky najmä počas veľmi nepriaznivých poveternostných pomerov, keď najvyššie veľkofatranské a nízkotatranské končiare sú zahalené hustou nízkou oblačnosťou. V takomto počasí na jar sťahovavé vtáky letia Starohorskou dolinou, ktorá ich privedie priamo do Prašnického sedla, či sedla Veľkého Šturca. Odtiaľ potom po prekonaní pohoria pokračujú Revúckou dolinou smerom na sever. V prípade, že aj tieto horské sedlá sú zahalené mrakmi, vyčkávajú sťahovavé vtáky na priaznivejšie poveternostné pomery v doline napr. na vodných nádržiach v Motyčkách či Jelenci. Relatívne málo turisticky „atakované“ územie Hornojelenskej doliny či oblasti Japeňa poskytuje útočisko pre viaceré druhy cicavcov. Celkovo tu bol zistený výskyt 43 druhov cicavcov. Vhodné prostredie pre trvalý pobyt a teda i pre „zazimovanie“ tu nachádza medveď hnedý (Ursus arcotos). V záujmovom území je šesť až osem dlhodobo obývaných brlohov medveďov (Hrivková, Štamproch, Kohútová, Tašniar, Majerova skala, Japeň, Štrosy, Jelenská skala,). V záujmovom území sa vyskytuje aj vydra riečna (Lutra lutra), rys ostrovid (Lynx lynx) a „operuje“ tu aj 3-4 členná svorka vlka dravého (Canis lupus). V početných jaskynných útvaroch Hornojelenskej doliny sa vyskytuje viacero druhov netopierov. Z drobných zemných cicavcov treba spomenúť výskyt myšovky vrchovskej (Sicista betulina), piskora vrchovského (Sorex alpinus) a hraboša tatranského (Pitymys tatricus). Z triedy obojživelníkov sa v záujmovom území vyskytuje sedem druhov. Zoogeograficky, ekologicky, ako aj ochranársky významnú skupinu obojživelníkov tvoria mloky. Z piatich druhov našej mlokofauny sa tu vyskytujú dva horské druhy – západokarpatské endemity. Mlok karpatský (Triturus montandoni) a mlok vrchovský (Triturus alpestris) žijú na viacerých stanovištiach záujmového územia spoločne s bežným zástupcom – salamandrou škvrnitou (Salamandra salamandra). Z radu žabotvarých je najhojnejší skokan hnedý (Rana temporaria). Trieda plazov je zastúpená piatimi druhmi, z ktorých sú najhojnejšie jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a vretenica severská (Vipera berus). Z triedy rýb sa v bystrinách vyskytuje najmä pstruh potočný (Salmo truta) a hlaváč obyčajný (Cottus gobio).


Z mnohopočetnej rodiny bezstavovcov stoja za zmienku niektoré druhy chrobákov, ktoré sú viazané na pôvodné lesné ekosystémy: fuzáč alpský (Rosalia alpina) a vrzúnik pralesový (Monochamus sartor). Z motýľov sa tu vyskytuje vidlochvost feniklový (Papilio machaon), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), babôčka admirálska (Vanessa atalanta), babôčka pávooká (Inachis io), babôčka osiková (Nymphalis antiopa), dúhovec väčší (Apatura iris) a mnohé ďalšie.