Flóra : Fauna

Flóra

Kataster obce Staré Hory leží vo výškovom rozpätí 400-1574 m n.m., a tak rozmanité klimatické pomery podmieňujú aj výskyt rozmanitých lesných a rastlinných spoločenstiev. V nižších polohách rastie hrab obyčajný (Carpinus betulus) s bukom lesným (Fagus sylvatica). V stredných polohách dominuje v lesných porastoch jedľa biela (Abies alba). Porasty jedle v dolinách Richtárová a Haliar prírodovedci právom považujú za genetický „klenot“ tejto dreviny v kontexte strednej Európy!
Vstup do Hornojelenskej doliny je modelovaný vápencovými skalnými bralami a strmými svahmi, na ktorých sa zachovali zvyšky pôvodných treťohorných reliktných borín. Na hrebeni nad Hrivkovou „odolali“ sekerám niekdajších drevorubačov, ba aj zubom motorovej píly človeka dvadsiateho storočia dve jedle. Tieto pamätníčky časov osemnásteho storočia by sa mali stať pre nás súčasníkov na úsvite tretieho milénia pokladom, ktorý by sme mali uchrániť pre budúce generácie. Lesný porast smrekovca opadavého na Kohútovej je živým pamätníkom veľkého lesníka - Jozefa Dekreta-Matejovie, ktorý v týchto končinách doslova „vzkriesil“ les. Pri prechádzke pod klenbou nebotyčných velikánov smrekovcov máme možnosť vzdať úctu tomuto „milencovi“ lesa, ktorý má najväčšiu zásluhu na znovuzalesnení mnohých v minulosti neuváženou ťažbou odlesnených partií Hornojelenskej doliny ...
Na viacerých nedostupných stanovištiach záujmovej doliny sú zachovalé aspoň ostrovčeky prírodných lesov s bukom lesným, javorom horským, smrekom obyčajným a jedľou bielou (Repište, Strmeňová, Vyšná, Nižná), ktoré predstavujú významné refúgiá pre mnohé rastlinné a živočíšne druhy.

Ako fialové vence ovrúbia na sklonku apríla biele snehové polia na horských lúkach nad hornou hranicou lesa Krížnej a Japeňa kvety šafranu Heuffelovho (Croccus heuffelianus). Pasienky a lúky v nižších polohách zakvitnú drobným horcom jarným (Gentiana verna).
Nedozerný fialkastý koberec zo šafranov na horských lúkach nad hornou hranicou lesa na Krížnej príroda počas mája zroluje a v júni tu rozvinie snehobiely koberec veternice narcisokvetej (Anemone narcissiflora). Pod klenbou azúrového neba na hrebeni Krížnej, oblé tvary ktorej nápadne pripomínajú krivky dokonalého ženského tela, na lúke utkanej z bieleho koberca veternice, sa človek naozaj cíti, ako by vstúpil priamo do predsiene nebeského raja...

V úzkej skalnej tiesňave v doline Chytrô s extrémne chladnou klímou napriek južnej expozícii a nízkej nadmorskej výške (700 m n.m.) možno pozorovať zvrat vegetačných stupňov. Rastú tu dva dealpínske druhy rastlín – prvosienka holá (Primula auricula) a horcokvet Clusiov (Gentiana clusii), ktoré sú typické pre skalné prostredie Veľkej Fatry nad hornou hranicou lesa. Ich výskyt na tomto malom stanovišti svedčí o podobných klimatických pomeroch, aké panujú na podobných lokalitách v podstatne vyšších polohách (1400-1600 m n.m.). Na skalnom prostredí Hornojelenskej doliny na viacerých stanovištiach rastie aj prealpínsky druh poniklec slovenský (Pulsatilla slavica).

Územie Hornojelenskej doliny a oblasť masívu Veľkého Šturca predstavuje jednu z najväčších „celistvých“ lokalít výskytu veľkofatranského endemitu – cyklámena fatranského (Cyclamen fatrense). Vhodné podložie (vápenec), ako aj lesné prostredie (zmiešané porasty s prevahou buka) predurčujú výskyt dekoratívneho zástupcu orchídeí – črievičníka papučky (Cypripedium calceolus). Na dvoch stanovištiach (Hrivková a Horná Rizňa) bol zistený výskyt vzácneho zástupcu čeľade vstavačovitých – sklenobyľu bezlistého (Epipogium aphyllum).